Autoredukcia cien je svojvoľné znižovanie, alebo úplné odmietnutie platieb za dopravu, energie, telefón, nájomné či potraviny. Táto prax má pôvod v Taliansku 70. rokov minulého storočia, kde je známa ako autoriduzione.
Dôvodom bola ekonomická kríza - inflácia 25% a rastúca nezamestnanosť nútili ľudí znižovať výdavky. Chránili tak svoje príjmy a zároveň si zabezpečovali adekvátny prístup k službám potrebným pre život. Okrem autoredukcie začali obsadzovať nevyužité domy pre potreby bývania.
Dôvodom bola ekonomická kríza - inflácia 25% a rastúca nezamestnanosť nútili ľudí znižovať výdavky. Chránili tak svoje príjmy a zároveň si zabezpečovali adekvátny prístup k službám potrebným pre život. Okrem autoredukcie začali obsadzovať nevyužité domy pre potreby bývania.
Cestovné
Autoredukčná prax nebola úplne novým javom, no masové rozšírenie nastalo až v roku 1974. Dochádzajúci robotníci z Pinerola do Turína, nastupujúci po dvojtýždňovej výluke výroby do práce zistili, že cestovné vzrástlo takmer o 30%. Tiché zvýšenie cien počas výluky považovali robotníci za provokáciu a v nasledujúci pondelok prišli na autobusovú stanicu s transparentami ako "Odmietni zvýšenie cestovného!". Neostalo len pri slovách a robotníci trvali na tom, že budú platiť iba cestovné v pôvodnej výške. Dopravca zareagoval zastavením prepravy, čo malo za následok, že stovky robotníkov neprišli do práce a pokračovali v mobilizácii.
Popoludní toho istého dňa vyslali delegáciu do Regionálneho úradu dopravy s požiadavkou na znovuzavedenie pôvodnej tarify. Po niekoľkých dňoch tlaku úrad nariadil zrušenie nových cien a vydali nové vyhlášky ktorými upravili už zvýšené alebo navrhované ceny prepravného na 106 súkromných medzimestských linkách v regióne.
Účty za elektrinu
Ďalším cieľom autoredukčných bojov boli účty za elektrinu od štátnej energetickej firmy ENEL. Vďaka jej škandálu s financovaním politických strán a dotáciám priemyslu, ktorý platil ceny o 75% nižšie ako domácnosti sa firma medzi ľudmi netešila veľkej popularite, čo napomohlo mobilizácii za autoredukciu cien. Tá sa odohrávala ako v závodoch industrializovaného Turína a Milána ako aj na sídliskách a štvrtiach, kde robotníci bývali.
Vytvárali autoredukčné výbory v bytovkách a na pracoviskách v každom väčšom meste. Výbory zbierali účty za elektrinu a nahrádzali ich novými - s vyplnenou polovičnou cenou (niekde ešte nižšou) - ktoré platili. V Turíne sa takto podarilo vyzbierať takmer 140 000 účtov. Na sídliskách spoločne čelili represiám zo strany fašistov a polície, aj s podporou robotníkov ENELu, ktorí odmietali ľudí odpájať od elektriny.
Nakoniec vláda pod tlakom odborov, ktoré sa tiež podieľali na mobilizácii robotníkov, odsúhlasila zmeny cien elektrickej energie a prerokovanie výšky životného minima. Odbory tak prestali poskytovať podporu autoredukčným bojom a tlmili tak autonómne iniciatívy a akcie robotníkov, no úplne sa ich potlačiť nepodarilo.
Nakupovanie v supermarketoch
Prebiehalo spravidla tak, že v štvrti sa zorganizovalo hromadné nakupovanie - nakupujúci zaplatili pri pokladni len časť celkovej sumy, prípadne vôbec nič. Podarilo sa tak prinútiť supermarkety Coop, Pam a iné znížiť ceny základných potravín asi o 12%.